Projekty Climate Detectives 2023-2024


Názov projektu: Déplacement des populations de bivalves en mer du Nord

Collège Saint André   Auvelais   Belgicko

Výskumná otázka

Quels sont les impacts des changements climatiques sur les populations de bivalves en mer du Nord et comment cela peut il
avoir un impact sur les écosystèmes marins ?

Zhrnutie projektu

Skúmali sme dôsledky klimatických zmien na vývoj populácií lastúrnikov. Prítomnosť lastúrnikov je nevyhnutná pre správne fungovanie morských ekosystémov. Lastúrniky filtrujú vodu a udržiavajú jej kvalitu. Sú zdrojom potravy pre mnohé organizmy. Globálne otepľovanie ovplyvňuje PH, slanosť a teplotu vody. Tieto zmeny spôsobujú problémy pre schránky lastúrnikov. Výskumníci na celom svete sa o to zaujímajú a pravidelne sa vydávajú na prieskum svetových morí, aby sa o lastúrnikoch dozvedeli viac s cieľom objaviť a dokázať, že sa dajú využiť ako environmentálne archívy. Chceme pochopiť, prečo sa tieto morské živočíchy pohybujú, a následne, čo sa stane s našimi oceánmi v budúcnosti v dôsledku zmien, ktoré sa dejú s týmito druhmi. Pozorovania môžeme vykonávať pomocou satelitných snímok, ako sú Sentinel-2 a -3, ako aj Landsat, ktoré by poskytli informácie o oceánoch, morskej hladine, ako aj o vodnej pokrývke. Informácie môžeme získať aj pomocou virtuálneho odchytu, označovania a opätovného odchytu (CMR), aby sme mohli identifikovať jedince podľa ich polohy. Nenašli sme žiadne iné dostatočné alebo zaujímavé údaje, ktoré by nám pomohli nájsť relevantné informácie.
Aby sme mohli vykonať štatistickú analýzu príčin pohybu lastúrnikov, musíme preskúmať niekoľko faktorov: ph vody, teplotu a slanosť. Tieto údaje použijeme na meranie miery odolnosti lastúrnikov voči pH a teplote. Vďaka rôznym údajom, ktoré môžeme nájsť, najmä zo satelitov a už spomínanej CMR. Na vykonanie priestorovej analýzy potrebujeme zemepisné polohy lastúrnikov. Ďalej by sme chceli poznať stravu a stravovacie návyky lastúrnikov, aby sme zistili, či to mohlo ovplyvniť ich pohyb. A napokon, populačná dynamika lastúrnikov nám pomôže pozorovať zmeny v počte jedincov tohto morského organizmu.

Hlavné výsledky a závery

Quels sont les impacts des changements climatiques sur les populations de bivalves en mer du Nord et comment cela peut il
avoir un impact sur les écosystèmes marins ?

Za posledných 100 rokov sa populácie niektorých druhov lastúrnikov presunuli na sever, najmä v dôsledku zvyšovania teploty vody a okysľovania.
Podľa správy Flámskeho morského inštitútu (VLIZ) sa priemerné teploty v Severnom mori zvýšili o 2 až 3 °C. Tento nárast oslabuje hladinu kyslíka vo vode. Mlže závislé od kyslíka uhynú, pretože nemôžu migrovať tak ľahko ako iné organizmy (napr. ryby).
C. M. Yonge vo svojej knihe "The Sea Shore" (Pobrežie mora) uvádza, že na piesočnatých plážach sa darí lastúrnikom, ktorých populácia dosahuje približne 3,56 milióna na hektár pláže.
Pokiaľ ide o stravu, lastúrniky sa živia drobnou korisťou, ktorá môže byť v dôsledku znečistenia otrávená rôznymi prvkami, ako sú mikroplasty, ropa a kyslé dažde. Znečistenie vody môže tiež znížiť dostupnosť potravy.
Dôležitú úlohu pri migrácii lastúrnikov zohráva aj okyslenie vody. Naše oceány absorbujú približne 30% CO2 obsiahnutého vo vzduchu. Pred priemyselnou revolúciou bolo priemerné pH oceánov približne 8,2 a v súčasnosti kleslo na 8,1, čo predstavuje 30% nárast kyslosti. Podľa šiestej hodnotiacej správy IPCC by pH oceánov mohlo do roku 2100 klesnúť na približne 7,8. Tým by sa oceány stali 150% kyslejšími, čo by ovplyvnilo polovicu všetkých vodných organizmov (najmä organizmov využívajúcich CaCO₃, ako sú lastúrniky).
Slanosť Severného mora sa pohybuje v rozmedzí 35 až 35,5 PSU. Výskumníci z rôznych laboratórií (CERFACS, LEGOS, LOCEAN a GAME) si všimli, že za posledných 30 rokov sa povrchové vody v oblastiach s nízkou salinitou stávajú miernejšími a oblasti s vysokou salinitou slanšími: ide o nedávny vývoj tropického vodného cyklu a reakciu na zvyšujúcu sa koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére. V Severnom mori nie sú lastúrniky ovplyvnené zmenami slanosti.

Čo ďalej? Akcie, ktoré pomôžu zmeniť a zmierniť tento problém

Získali sme nasledujúce možné riešenia. Prvý nápad: uskutočniť prieskum u chovateľov mäkkýšov s cieľom posúdiť ich vnímanie rizika spojeného s acidifikáciou. Potom nájsť stratégie na reguláciu pH testované v laboratóriu a potom v reálnych podmienkach v miestach chovu mäkkýšov. Tretí bod: využiť makroriasy nachádzajúce sa na pobreží (pobrežná zóna podliehajúca prílivu a odlivu, niekedy ponorená a niekedy obnažená) a skonzumované schránky mäkkýšov na zvýšenie zásaditosti (zásaditosti) prostredia a lokálnu nápravu acidifikácie oceánov. Mohli by sme tiež vytvoriť monitorovací systém zameraný na sledovanie pohybu populácií lastúrnikov a pochopenie faktorov, ktoré ich ovplyvňujú. Výskum biotopov, rozmnožovacích cyklov a predátorov môže poskytnúť cenné údaje na vypracovanie stratégií riadenia. Takisto ochrana a obnova prirodzených biotopov lastúrnikov s cieľom podporiť ich prítomnosť v 2
vhodných oblastí a obmedziť ich migráciu do nežiaducich oblastí. To môže zahŕňať obnovu mokradí, vytváranie umelých útesov alebo správu miest rozmnožovania.
Vo Francúzsku už prebieha projekt pod vedením spoločnosti Ifremer zameraný na analýzu vplyvu acidifikácie a otepľovania vôd na najčastejšie pestované druhy lastúrnikov. Projekt CocoriCO2 má niekoľko cieľov : cieľ pozorovania (najmä pomocou 12 senzorov pH rozmiestnených pozdĺž francúzskeho pobrežia), analýzy (2 experimentálne jednotky), predvídania (prieskum medzi pestovateľmi mäkkýšov s cieľom posúdiť ich vnímanie acidifikácie) a hľadania riešení problému (laboratórne testy vplyvu hnedých makrorias a alkalických produktov na pH). Takýto projekt by bol pre Belgicko vynikajúcou príležitosťou na ochranu lastúrnikov na jeho pobreží.

Projekty vytvárajú tímy a preberajú plnú zodpovednosť za zdieľané údaje.
← Všetky projekty